Výroba moderných technologických zariadení devastuje životné prostredie
Biznis s ťažbou nerastných surovín rozbehla naplno Čína a dnes jej podiel na trhu s týmito vyťaženými vzácnymi zeminami tvorí 97% celosvetovej produkcie. Využíva ich hlavne priemysel a celé dve tretiny objemu ťažby sú z baní v Bayan Obo. To je množstvo, ktoré dáva krajine možnosť všetky technologické novinky ponúkať oveľa lacnejšie než konkurencia.
Bez vzácnych zemín by neboli technické vymoženosti
Moderný človek si nevie predstaviť svoj bežný život bez notebookov, smartphonov, fotoaparátov, hybridných vozidiel, televízorov a podobne, ktoré by nefungovali bez použitia 17 druhov prvkov v nich aplikovaných a ťažených práve v baniach Bayan Obo. Aj výrobcovia zbraní, radarov, GPS či sonarov by sa bez nich zaobišli len ťažko, pretože práve vzácne zeminy majú elektromagnetické vlastnosti, ktoré vplývajú na silu, rýchlosť, hmotnosť a veľkosť vyrábaných predmetov.
Krutá daň za pokrok
Čína sa v posledných rokoch rozhodla znížiť vývoz týchto vzácnych zemín do zahraničia, krajina tvrdí, že má záujem chrániť životné prostredie v okolí bane, ale dôvod bude asi prozaickejší, a tým je spomalený rast konkurencie ostatných krajín. Bayan Obo je už v takom stave, že už ho nezachráni ani okamžité zastavenie ťažby. Pre nás je to nepredstaviteľné miesto s množstvom dymiacich komínov, zápachom síry a s nádržami s jedovatým, odporne zapáchajúcim odpadom.
Nádej je ukrytá v recyklácii
Závislosť na Číne a obmedzenie jej vývozu je tŕňom v oku ostatným krajinám a skúšajú s tým niečo urobiť prostredníctvom intervencie na Svetovej obchodnej organizácii. Krajinu draka to však netrápi, pretože konkurenciu zničili nízke ceny na vzácne zeminy, ktoré Čína nastavila ešte v 90-tych rokoch 20.storočia a boli nútené s ťažbou skončiť. Veľkým problémom pri ťažbe však je obrovské znečistenie prostredia, a tak aj to je dôvod, prečo sa ostatné krajiny do tohto biznisu nepúšťajú. Veľkú nádej však vkladajú do použitej elektroniky, ktorú recyklujú a ktorá v sebe ukrýva vzácne zeminy. Iba v Japonsku je jej množstvo práve vo vyhodených telefónoch, smartphonoch či počítačoch okolo 300 tisíc ton.